Text: Martin Sarvaš, Foto: Filip Nagy; Okolo Slovenska

Peter Sagan v polovici septembra po prvýkrát absolvoval etapové preteky Okolo Slovenska, v ktorých sa mu podarilo zvíťaziť v celkovom hodnotení i bodovacej súťaži. Trojnásobný majster sveta má momentálne na konte 119 profesionálnych víťazstiev a po piatich rokoch v tíme Bora-Hansgrohe si bude od budúcej sezóny obliekať dres francúzskeho tímu TotalEnergies. S Petrom Saganom sme sa stretli pred záverečnou 4. etapou Okolo Slovenska a porozprávali sme sa s ním o jeho budúcnosti v profesionálnej cyklistike, o situácii na cestách vo vzťahu vodičov áut a cyklistov, ale aj o tom, prečo si na pretekoch Okolo Beneluxu zanadával pred kamerou.

V rozhovore s Petrom Saganom sa dočítate:

• ako hodnotí uplynulú sezónu
• ako vníma úmrtia mladých slovenských talentov na cestách
• či sa stretáva na cestách s neohľaduplnými vodičmi
• čo by povedal vodičovi, ktorý hovorí, že cyklisti nepatria na cesty
• či sa chytá pretekať v horskej cyklistike
• či už riešili v novom tíme program
• čo ho dokáže najviac nahnevať pri jazde v balíku
• prečo si zanadával po páde na pretekoch Okolo Beneluxu

Ako hodnotíš tohtoročnú sezónu?

Myslím si, že minulý rok bola horšia sezóna, keď bola prvá vlna Covidu a nikto nevedel, čo sa bude diať a čo sa nebude diať. Potom sa to všetko zbuchlo naraz a za dva mesiace som odjazdil Tour de France a Giro, a tým sa sezóna aj skončila. Tento rok to bolo už lepšie, aj čo sa týka pandémie. Obišli sme skoro všetky preteky a jediná väčšia zmena je posun Roubaix z jari na začiatok októbra. Máme trochu komplikácie s cestovaním, ale máme všetky povolenia z tímu, takže to až taký veľký problém nie je.

Ako si spokojný s výsledkami?

Čo sa týka pretekov, myslím si, že to dopadlo celkom v pohode. Na to, ako som odštartoval sezónu – chytil som Covid, bol som chorý a dlho som sa dostával späť do formy, takže jarné klasiky neboli veľmi úspešné – sa mi podarilo vyhrať etapu na pretekoch Okolo Katalánska a bol som štvrtý na pretekoch Miláno – San Remo. Na Gire som vyhral etapu aj cyklámenový dres, čo bol tiež veľký úspech, keďže Giro som išiel iba druhýkrát v živote.

Potom som sa pripravoval na Tour de France, kde som mal dobrú formu, ale počas Tour prišiel pád a zranenie. To sa so mnou trochu potiahlo a musel som podstúpiť operáciu. Keď som sa z toho dostal, zostalo mi len pripraviť sa na majstrovstvá sveta. Išiel som na sústredenie do Andorry, po ktorom som štartoval na pretekoch Okolo Beneluxu, majstrovstvách Európy, teraz sme na Okolo Slovenska a o týždeň pôjdem na majstrovstvá sveta. Musím povedať, že to celé dopadlo celkom dobre.

Ako sa ti páči pretekať na Slovensku?

Nevedel som, čo od toho očakávať, a na začiatku som mal zmiešané pocity. Nakoniec to hodnotím veľmi pozitívne a nielen preteky, ale aj ubytovanie a krátke presuny sú super. Jazdíme na cestách, na ktorých som trénoval ešte ako junior a kadet, tak sa mi celkom obnovujú spomienky, na ktoré som už úplne zabudol, a som veľmi šťastný, že po štrnástich rokoch sa vraciam na miesta, kde som už veľmi dlho nebol. Včera sme išli cez Štrbské Pleso, kde som prežil celé detstvo, a dnes sme išli napríklad po cestách v okolí Žiliny, kde som najviac trénoval ako junior, takže sa mi tu stále veľmi páči.

Ako sa podieľaš na žilinskej cyklistickej Akadémii Petra Sagana?

Na začiatku to bolo aj finančne, ale skôr ide o to, že v rámci tejto spolupráce prinášam do akadémie zahraničných sponzorov. Od drobností, ako sú sponzori na oblečenie a doplnky, až po sponzorov na autá, konkrétne Citroën.

S autami mali v akadémii problém, pretože na preteky ich často chodí okolo 40 a chodia po rôznych pretekoch. Zo začiatku bola táto spolupráca naviazaná čisto na mňa, keďže som bol tvárou tejto značky, a teraz rieši akadémia spoluprácu s Citroënom samostatne.

Prostredníctvom cyklistickej Akadémie Petra Sagana podporuješ mladú generáciu cyklistov. Možno si zachytil, že tento rok na Slovensku zomrelo na cestách niekoľko mladých talentovaných cyklistov. Čo si myslíš o súčasnej situácii na Slovensku vo vzťahu cyklistov a vodičov áut?

Nebudem hodnotiť iba Slovensko, ale keď sa na to pozriem všeobecne, premávka stále stúpa, áut je viac a cyklochodníky sa k tomu, bohužiaľ, adekvátne nestavajú. V Belgicku alebo Holandsku, kde všade chodia na bicykloch, sú všade postavené cesty pre cyklistov, aby mohli chodiť do prace či deti do školy.

Myslím si, že by sa na to mali kompetentní zamerať, pretože s pribúdajúcou premávkou bude takýchto prípadov čoraz viac. Je to smutné, ale je to tak. Vodiči sú voči cyklistom neohľaduplní, všade sa ponáhľajú, stresu je stále viac a viac, ľudia meškajú, premávka sa zvyšuje, takže by sme sa mali nad tým zamyslieť a byť ohľaduplnejší. Každý má len jeden život, cyklista autu neublíži, ale auto môže cyklistu pripraviť o život. Vodiči by mali určite dávať väčší pozor a byť viac tolerantní.

Stretávaš sa s neohľaduplnosťou na cestách aj v zahraničí?

Je to všade, nie je to len o Slovensku. Tieto problémy sú na celom svete. Nevravím, že každý deň, ale stáva sa mi to. Moja robota je na ceste, takže sa často stretávam s dobrými ľuďmi, ale aj so zlými.

Čo by si povedal vodičovi, ktorý hovorí, že cyklisti nepatria na cesty?

Myslím si, že to je iba argument človeka, ktorý sa nikdy nebicykloval. Cyklistika je skvelý šport a veľa ľudí ju má rado práve preto, lebo je dostupná a môže ju robiť každý. A kto povedal, že cesty sú iba pre autá? Kedysi sa chodilo po cestách na koňoch. A potom na bicykloch. Je to všetko iba o vzájomnom rešpekte.

Diskutovali ste s novým tímom TotalEnergies už aj o plánoch na budúcu sezónu?

Ešte nie. Ešte som nebol s tímom v kontakte a musíme dokončiť sezónu v Bore. S TotalEnergies budem riešiť prvé veci až niekedy v polovici novembra, takže ešte neviem.

Nerozmýšľal si nad tým, že by si išiel aj na nejaké preteky v horskej cyklistike?

Tento rok to vypúšťam. Uvidíme, čo bude v budúcnosti. Je toho dosť, pretekov je stále viac a viac a už teraz nestíhame plniť program, ktorý máme naplánovaný v cestnej cyklistike. V tíme máme často dvoje či troje preteky naraz a na konci sezóny býva dosť pretekárov zranených a už nestíhame pokryť ani preteky, na ktoré máme chodiť. Čiže preteky na horskom bicykli v takom prípade nepripadajú do úvahy.

A keby si mal priestor ísť na horské preteky?

Keď mám nastavené v sezóne nejaké ciele a máme dané priority, musím sa na ne adekvátne pripravovať. Horské bicykle sú pre mňa dobré v tom, že na nich môžem trénovať, a na tréning sú pre mňa veľmi dôležité. Ale určite by som nemohol absolvovať celý svetový pohár v horskej cyklistike a ísť na jedny preteky pre mňa nemá význam. Keby som si mal vybrať, dal by som si Cape Epic, ale určite nie v tomto období, ale skôr po skončení kariéry v cestnej cyklistike.

Je teda možnosť, že sa k tomu vrátiš?

Áno. Ale vždy je to o prioritách a moja priorita je momentálne cestná cyklistika a chcem robiť všetko preto, aby som dosahoval čo najlepšie výsledky. Tím je cestný, nie horský bicykel, takže je to jasné.

V Andorre ste sa aj s Jurom stretli s štvornásobným majstrom sveta v zjazde Gregom Minnaarom. Stretli ste sa náhodou?

Bola to náhoda, ja som ani nevedel, že tam býva. Samozrejme, že viem, kto to je, a ešte keď som bol malý, sledoval som zjazd a horských pretekárov, ako Cédric Gracia, Nicolas Vouilloz, Brian Lopes, s ktorým som sa stretol v Los Angeles, kamarátil som sa s Filipom Polcom a Greg Minnaar je žijúca legenda. Prišli sme do bikeparku v Andorre a chlapík, čo tam robil patrola, nám prvý deň ukazoval trate. Keď sme sa mali stretnúť na ďalší deň, napísal mi, že je tam aj Greg, prišli spolu, tak sme si spolu zajazdili.

Ako sa ti jazdilo v Andorre na horskom bicykli?

Keďže v Andorre som bol na vysokohorskom sústredení, býval som hore na kopci vo výške 2400 m n. m. Na cesťáku sa dalo v pohode vyraziť na tréning, akurát sme sa museli vždy vrátiť späť hore, ale to nebol problém. Keď sme išli na horských bicykloch, museli sme ísť viac ako hodinu autom, aby sme sa dostali k trailom. Ale trate boli fakt super, dobre tam bolo.

Mišo Kolář mi v rozhovore povedal, že 80 percent pelotónu sa nevie bicyklovať. A to isté mi v rozhovore povedal aj Juro. Je to skutočne stále tak? 

Vedieť sa bicyklovať je relatívny pojem. Vedia ísť na bicykli, ale v pelotóne je to iné. Ale viac-menej s tým súhlasím.

Čo ťa dokáže najviac nahnevať pri jazde v balíku?

Stále sa opakuje to isté: hlúpe veci a arogancia cyklistov, akoby boli iba oni a nikto iný. Dvaja sa pochytia, vymieňajú si názory, drgajú do seba a nepozerajú sa dopredu, tak potom to tak dopadne. Vravím im: „Vy sa bijete v strede balíka, zhodíš jedného a zhodíš ďalších desiatich, to ti nevadí? Však sa tu nebicyklujete sami. Ak sa chcete biť, choďte sa biť dozadu. Veď čo ste na hlavu alebo čo?‘ Také veci ma vedia poriadne vytočiť.

Na pretekoch Okolo Beneluxu si mal incident s pretekárom, kvôli ktorému si spadol a nešetril si nadávkami. Čo sa tam stalo?

Etapa bola v podstate rozhodnutá, ja som bol v druhej skupine a rozprával som sa s Maximilianom Richezem z Argentíny a zrazu sa vracal pretekár zozadu od áut. Zozadu ma obiehal, buchol mi do riadidiel a spadol som. Cyklista, ktorý ma zhodil, dokonca sám spadol ešte na prvých piatich kilometroch.

Preto si potom tak nadával?

Preto som bol vytočený, lebo on si ani neuvedomil, že niekoho zhodil, aj keď to bolo nechtiac. Išiel som potom za ním a ospravedlnil sa mi, ale najviac ma hnevá, že takí cyklisti si to ani neuvedomia. Tá hlúposť toho človeka. Na ďalší deň bol ten istý jazdec v ďalšom páde a v nasledujúcej etape spadol hneď na štarte a zlomil si lakeť. Takto vyzeralo jeho účinkovanie na pretekoch. Tak si vravím, či je to normálne, keď si vezmeš, že štatisticky stále padajú tí istí ľudia. Veď to nie je normálne a takého jazdca by som veru do tímu nechcel. Oni proste aj spadnú, ale neponaučia sa.

Čo si myslíš o zákaze super-tucku a jazdy s položenými predlaktiami na riadidlách zo strany UCI?

Nič si o tom nemyslím. Je to politika a radšej sa k tomu nechcem vyjadrovať. Oni si niečo vymyslia a my to musíme iba rešpektovať.

Aká najbizarnejšia vec sa ti stala počas pretekov?

Neviem, či je to bizarné, ale ešte ma vie neuveriteľne vytočiť, keď vidím cyklistov močiť počas jazdy. Neviem tomu prísť nejako na chuť.

Ty si to nikdy nespravil?

Urobil som to, ale dá sa to spraviť aj s rozumom. Dnes som musel na posledných 25 km, tak som si strčil fľašku do gatí a potom to iba vyhodíš. Oni sa dajú nabok, zostanú vpredu a nejdú ani dozadu – a keď močia, tak to prská na všetkých.

Rýchly kvíz s Petrom Saganom

Pivo alebo víno?

Pivo v lete, víno v zime.

Cesta alebo MTB?

MTB.

Cross-country alebo enduro?

Enduro.

Klasika alebo etapák?

Klasika.

Paríž – Roubaix alebo Okolo Flámska?

Roubaix.

Pizza alebo cestoviny?

Pizza.

Zemiaky alebo ryža?

Ani jedno.

Plášte 25 alebo 28?

28.

Duše alebo bezduše?

Duše. Keď pichneš, aspoň ťa to nezašpiní.

Dokážete spoznať známe hlášky Petra Sagana?